Ide o poruchu písania osobitného druhu, ktorá postihuje grafomotorický prejav.
Grafomotorický prejav nedefinujeme len ako pohyby rukou pri písaní, ale patrí sem aj ten druh psychiky, ktorý pri písaní pracuje.
Ako vyzerá dysgrafia z praktického hľadiska?
· Jedinec s poruchou písania nie je schopný korektne napodobniť tvar písmen
· Písmená nie sú ,,dotiahnuté,, – t.j. : nie sú detailné (nedokončené písmená)
· Detaily sú ,,doplnené,, – dysgrafik k písmenám nechcene pripisuje určité detaily
· Celková úhľadnosť písma je zlá, slangovo ,,škrabopisná,,
Dysgrafia teda postihuje grafickú stránku písomného prejavu.
Pamäť človeka s dysgrafiou pracuje inak ako u ľudí bez nej. Dysgrafik si nevie hneď spomenúť, ako dané písmeno na papieri vyzerá a preto ho nevie tak rýchlo podať na papier.
Aj keď má dieťa na písanie veľa času, stále nie je schopné dotiahnuť svoj rukopis k lepšiemu. Čiže je jasné, že dysgrafia nie je porucha z časového hľadiska, resp. spomalenosti jedinca, ide o celkové postihnutie schopnosti písania.
Dysgrafia má vplyv aj na tvar a veľkosť písma, čiže jedinec má tendenciu nepravidelne meniť veľkosť či už tlačeného, alebo písaného písma v slove. Čo sa týka tvaru tak veľmi časté je menenie sklonu písma (raz sklonené viac vpravo, raz vľavo).
Dysgrafik sa snaží svoje písmo aj opraviť, preto je v jeho písme častý výskyt šktrancov, hrúbok a machúľ.
Pomerne často vynecháva v slovách písmená, alebo slovo začne a následne ho nedokončí.
· Nerešpektuje linajky, ani okraje – jeho písmo skrátka prakticky nemá hranice.
· Priestor medzi písmenami je značne nepravidelný. Napr. raz medzi písmenami drží veľký odstup,inokedy zase písmená na seba tlačí a píše príliš husto.
· Úchop pera alebo ceruzky je viditeľne odlišný – dysgrafik drží pero kŕčovito, neisto.
· Dysgrafia má taktiež vplyv aj na držanie tela. Jedinec nesedí pri písaní uvoľnene, neustále sa vykrúca a je vidno, že je nervózny.
· Obvykle dieťa to, čo chce napísať nahlas vyslovuje, avšak to nemá takmer žiadny vplyv na kvalitu písma.
· Nakoľko sa musí stále nadmieru sústrediťna písanie, poznámky nezobrazujú skutočné vedomosti.
Určite každého, kto chce dysgrafikovi pomôcť, teda uľahčiť mu prejav, zaujíma ako na to.
Dá sa, avšak treba k tomuto zmierneniu pristupovať postupne a zároveň komplexne – pomocou rôznych cvičení.
V tomto prípade ich však nesmieme chápať ako tréning, ale ako prispôsobovanie okolností k postihnutému.
Hlavným miestom pre realizáciu prispôsobovania týchto okolností je samozrejme škola. Veď v škole sa takmer každá činnosť točí okolo písania.
Dosť dôležitou vecou je teda dať žiakovi, ktorý je postihnutý dysgrafiou, priestor na vyjadrenie aj inými cestami ako písomným prejavom.
Tu je niekoľko bodov ktoré by mali dysgrafikovi uľahčiť jeho prejav ako aj v škole, tak aj mimo školy:
· Žiak s dysgrafiou by mal dostať extra čas na písomné preskúšania, ale aj čo satýka poznámok a prepisovania
· Taktiež by mal tento jedinec dostať informáciu skôr o tom, že sa bude písať – tým pádom môže skôr skončiť
· Je veľmi vhodné ak bude žiak podporovaný v prípade, že si poznámky spracováva na PC (rýchlejšie a čitateľnejšie)
· Pedagóg by mal diktovať učivo zrozumiteľne, nahlas a nie unáhlene. Vyhneme sa tým zbytočnému zmätku.
Musí byť samozrejme braný ohľad aj na fakt, že dysgrafia zasahuje nie len schopnosti, ktoré ťažko ovplyvniť, ale aj celkovo psychológiu a rozmýšľanie osoby.
Celkovo dysgrafik berie písanie, ako činnosť nezáživnú, či dokonca nepodstatnú.
Nemá k písaniu vzťah a keď písať musí, tak po čase sa k písaniu môže vytvoriť vzťah averzný- t.j.veľká nechuť k písaniu.
Preto nemá absolútny význam takéhoto jedinca trápiť sústavným tréningom písania, alebo dokonca určitým preúčaním písania.
Ide o to, že treba nastaviť dysgrafikovi také podmienky, aby bol jeho prejav zrozumiteľný, ako napríklad písanie na PC.
Jedinec ušetrí čas, pre seba a po pravde povedané aj uľahčí vyučovanie. Taktiež jeho písmo bude zrozumiteľnejšie pre jeho čitateľov.
Tak ako je dôležité nastoliť správne okolnosti pre takéhoto jedinca, rovnako dôležité je venovať priestor pre rozvoj motoriky, či už hrubej alebo jemnej.
Hrubá motorika sa rozvíja nasledovným spôsobom:
Ramenný pletenec musí byť počas písania uvoľnený, čiže ideálne bude cvičenie vykonávať pred písaním. Uvoľnenie ramenného pletenca má celkový efekt na držanie pera – dieťa potom nepíše kŕčovito a strnulo. Ideálne je precvičovať celé telo, vrátane svalov krku a chrbtice.
Krúženie, naťahovanie, upažovanie do strán, vzpažovanie, ale taktiež imitácia určitých pohybov(sekanie, plávanie a pod.)
Cvičenie pre dlane:
Tlaky dlaňami proti sebe, krúženie zápästím, strečing prstov a svalov predlaktia.
Cviky na vylepšenie jemnej motoriky:
Cvičenia pre dobrý pohyb prstov:
klopkanie prstami o stôl, napodobňovanie hrania na gitare, vzájomné dotýkanie prstami oboch rúk, dotyk palca s inými prstami , napodobňovanie strihania, imitácia hrania na klavíri
Pri týchto cvičeniach je veľmi dôležité, aby boli aplikované pravidelne a ako som spomenul, najlepšie pred samotným písaním.
Dysgrafia v praxi:
Autor:Ondrej, študent z Nitry