MENU

Porovnanie univerzít Slovenska a Nového Zélandu


Slovenské vysoké školstvo

Slovenské školstvo všeobecne, ale bohužiaľ aj to vysoké, je zamerané na vedomosti. A nie na schopnosti. Vedomosť je schopnosť pamätať si určitý fakt, teóriu alebo predpoklad. Nie je to však ťažiskom toho, čo človek v živote potrebuje. To sú jeho schopnosti. A tie sa rozvíjajú v našom školstve minimálne. A pritom práve ľudia z rozmanitými a skvelými schopnosťami a nie vedomosťami sú v živote najúspešnejší.

Zaujímavá je aj predpísaná dĺžka štúdia na vysokých školách. Aby som citoval zo zákona o vysokých školách:

 
§52 Bakalársky študijný program

(3) Štandardná dĺžka štúdia pre bakalársky študijný program, vrátane praxe, je najmenej tri roky a najviac štyri roky.

 

§53 Magisterský študijný program, inžiniersky študijný program a doktorský študijný program

(2) Štandardná dĺžka štúdia pre študijný program druhého stupňa, vrátane praxe, je najmenej jeden rok a najviac 3 roky, avšak tak, že celková štandardná dĺžka štúdia podľa bakalárskeho študijného programu a nadväzujúceho študijného programu druhého stupňa v tom istom alebo príbuznom študijnom odbore je spolu najmenej päť rokov.
 


Na magisterský titul teda musíme študovať minimálne 5 rokov a kratšie štúdium je možné len v prípade výnimky na ministerstve, ale aj tá umožňuje na magistra štúdium minimálne 4 roky. Čo ak niekto spraví túto školu skôr? Čo ak nie je jeho cieľom stráviť na škole 5 rokov a magistra zvládne za 3 možno dokonca za 2 roky? Toto naše školstvo nerieši a máte predpísanú presnú dĺžku štúdia. Aj keď totiž zákon nerieši dĺžku štúdia presne, vysoké školy spresnia znenie zákona a dĺžka štúdia je fixná.

Nie je to tragický problém, avšak prečo sa tvárime ako slobodná spoločnosť, keď zákonom ošetrujeme aj také veci ako je presná dĺžka štúdia? Niekto má chuť študovať večne a môže robiť vysokú školu aj 8-9 rokov. Niekto nemá peniaze ani na 5 ročné štúdium (ktoré je pre ľudí z nižších vrstiev značne drahé) a chce doštudovať čím skôr, aby sa mohol venovať práci. A nie, nezabudol som na sociálne štipendium. Taká almužna pomôže len sčasti.

 

Novozélandské vysoké školstvo

Viem že ľudia sú alergický na kritiku, ktorá neponúka alternatívu. Preto ju ponúknem. Nie z vlastnej hlavy, hoci podobný koncept som si predstavoval aj keď som tento model ešte nepoznal. Vysokoškolských systémov je na svete neúrekom, ja som si vybral na kontrast k tomu slovenskému vysoké školy Nového Zélandu. Počkám kým tí menej bystrí dogúglia kde to vlastne je a prezradím vám, že to nie je rozvojová krajina. Podľa štandardu OECD sa táto krajina pohybuje o toľko bodov nad priemerom, ako Slovensko pod ním a podľa PISA je Nový Zéland krajina so siedmym najlepším školským systémom na svete. Ako teda funguje vysoké školstvo v tejto ďalekej krajine? Priorita vzdelávania na vysokých školách sa tu dá charakterizovať dvomi slovami: schopnosti a individualita.

 

Schopnosti

Štúdium je založené najmä na praktických úlohách. Existuje objem učiva, osnovy, ktoré musia študenti ovládať. Tieto osnovy sú však nerozsiahle a dôraz sa kladie na osobnú prácu študenta. Počas celého štúdia. Na slovenských vysokých školách sa tento prvok prejavuje iba pri záverečných skúškach a potom ďalej pri doktorandskom štúdiu, na prvom a druhom stupni však nie. Skúšky nie sú testami, ale úlohami týkajúcimi sa priamo oboru, ktorému sa študent venuje. Je to akoby študent robil na každú skúšku osobitnú diplomovku, akurát v menšom rozsahu.

 

Individualita

Podobne ako na Slovensku, aj na Novom Zélande je zvykom študovať 3 roky na bakalársky titul a ďalšie dva na magisterský. Na rozdiel od Slovenska však upravovanie dĺžky štúdia nie je tak problematické. Kým na skrátenie štúdia na Slovensku treba žiadať o výnimku, na Novom Zélande ide o rutinný proces. Je určený počet skúšok, ktoré treba absolvovať na konkrétny titul. To znamená, že ak študent zvládne bakalárske skúšky v priebehu roka, nemusí sa ďalej dva roky prizerať ostatným, menej brilantným alebo menej snaživým študentom. Takto je možné dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie v ľubovoľnom čase.

Pýtate sa, kto by si chcel skracovať štúdium? Odpovedal som už skôr v článku. Niekto kto nemá finančné prostriedky, ale má dostatok schopností sa uplatniť v obore, ktorý ho baví. A to chce predsa naša progresívna, prozápadná a moderná spoločnosť dosiahnuť, nie? Rovnaké šance pre všetkých. Takže buď nech zvýšia sociálne štipendiá na výšku priemernej mzdy (čo je to horšie riešenie), alebo nech dajú študentom voľnosť v rozhodovaní o svojom osude aj čo sa týka vzdelávania. To je rozhodne múdrejšie.

 

Napísal Jakub Rumančík

 


Získaj týchto 11 trikov, ktoré mne pomohli
učiť sa rýchlejšie
sústrediť sa na učenie
a plynulo rozprávať v cudzích jazykoch

Stiahni si e-knihu Poraz školu! a začni zlepšovať svoje učenie ešte dnes!

Hneď ako napravo vložíš tvoje meno
a e-mail, bude e-kniha Poraz školu! zaslaná na tvoju adresu.

Pridaj sa k vyše 20 000 luďom, ktorí sa už dnes učia rýchlejšie.

 

sipka

Príbuzné články:

Ebooky:



Návrat na homepage Ako sa učiť