Väčšina ľudí sa chce učiť. Áno, či nie?
Toto je otázka za miliardy. Miliardy, ktoré sa ročne pumpujú do školstva. A otázka pre jednotlivých učiteľov a žiakov. Ako sa k tomu postavia.
Čo si myslíš. Chce sa väčšina ľudí učiť? Áno? Nie?
??
V škole?
Doma?
Povinné veci na písomku?
Rozvíjanie iných zručností?
Ondrej Šteffl vlastní firmu Scio, ktorá robí prieskumy na univerzitách v Česku. Na svojom blogu uviedol fantastický článok. Spravil prieskum.
Či sa teda študenti učia radi.
A skoro polovica odpovedala áno!!!
Pozri si ten článok pre viac informácii.
Bolo to síce robené v Česku, ale podiel Slovákov, ktorí tam študujú a ktorých baví učenie, je dokonca 63%!
Veríš tomu?
Taká je štatistika. Fakty.
Ondrej píše o dvoch zaujímavostiach:
Tí, ktorých učenie nebaví, predpokladajú to isté u ostatných – že skoro všetkých učenie nebaví. Možno tak bifloškov.
Na druhej strane.
Tí, ktorých učenie naopak baví, si myslia, že sú výnimky. Že všetkých ostatných učenie nebaví, nezaujíma, nudí.
Osobne by ma veľmi zaujímali odpovede učiteľov. Či má byť podľa nich učenie ľahké, alebo ťažké. Osobne si myslím, že ich prístup k žiakom bude veľmi, veľmi odlišný v oboch prípadoch.
Daniela Jirová uvádza v druhom článku odpoveď na túto otázku. Spravila prieskum na vyše 5000 deckách zo základnej, opakujem základnej, školy.
Pozri si ten článok pre zvyšok informácii.
Tu pravdepodobne platí to isté ako pri učení – ľudia si myslia, že nikto nemá rád čítanie. Čo je ale úplná blbosť!! Kravina!
My máme radi čítanie! Mnohí máme radi učenie!
Bez ohľadu na to, čo si o tom myslia druhí!
Ale, napríklad u mňa, ja čítam a učím sa rád len to, čo ma baví.
Mesačne prečítam bežne 3-5 kníh, audiokníh, alebo si pozriem náučné videá. Ale z povinného čítania som neprečítal nič.
Ako je to u teba? Koľko hodín denne stráviš čítaním webových stránok? Článkov na rôzne témy? Čítaním kníh? Čítaním časopisov? Veci, ktoré ťa bavia… Možno nič. Ale možno aj niekoľko hodín denne.
Poznáš asi veľa ľudí, ktorých baví robiť niečo. Smetiar, inžinier, chovateľ korytnačiek, gitarista. Hocikto, kto robí nejakú činnosť, ktorú má rád a venuje sa jej. A zlepšuje sa v nej.
Otázka znie: prečo? prečo nás to baví?
Baví ma písať preto, lebo mi to ide?
Alebo mi ide písanie preto, lebo ma to baví?
Baví ma španielčina preto, lebo mi ide?
Alebo mi ide preto, lebo ma baví?
Vajce –sliepka. Ale v tomto prípade a rovnako aj s inými činnosťami je to takto:
Je – to – vzájomné.
Ak sme v niečom dobrí, tak nás to baví.
Čím sme v tom lepší, tým nás to väčšinou baví viac.
Problém je na začiatku, keď sa ideme učiť nové veci. .
Na začiatku to ešte nevieme. Na začiatku sa to musíme naučiť.
Ale my sa nevieme učiť.
My sa hlavne nevieme učiť z textov. A my si nevieme spraviť učenie zábavné.
Zakaždým, keď sa učíme nové veci, tak príde úzkosť z toho, že nám to nejde. Máme chuť to odhodiť, vykašlať sa na to. Ísť na facebook. Na 9gag. Do krčmy, hocikde, len nie tam, kde to nie je zaujímavé a zábavné.
Za deň na človeka pôsobí vyše 200 reklám. Na facebooku sleduješ novinky od desiatok ľudí. Nikdy v histórii nebolo tak ťažké udržať pozornosť a sústrediť sa.
Ale potom to človek ľutuje. Že veď ten cudzí jazyk by sa mi dnes tak hodil. Že som sa mohol radšej učiť… že toto by som sa rád naučil, ale neviem ako na to. Síce mi to prinesie peniaze, ale ja sa to nenaučím, lebo sa podceňujem, lebo neviem ako na to.
Lenže je strašný problém preklenúť ten začiatok. Dostať sa skrz tie pocity úzkosti, skrz pokus-omyl až k zvládnutiu činnosti/schopnosti/predmetu.
To je strašný problém. Pre väčšinu ľudí.
Pre teba to už problém byť nemusí.
Spraviť učenie na začiatku zábavné.
Spraviť učenie zábavné až do chvíle, kedy sa z toho nestane zvyk. Aby samotné učenie, samotná činnosť prinášala radosť.
Spraviť si zvyk robiť učenie zábavné.
Pozor – hovorím len o učení sa vecí, ktoré majú pre nás význam. Pre mňa štúdium slovenskej lexikológie význam nemá. A nikto ma nedonúti sa to učiť ani zábavne, ani nijako inak.
Hovorím o cudzých jazykoch. O tom, že je jedna vec učiť sa z nudnej gramatickej učebnice. Druhá vec je vytvárať si zo zaujímavých filmov vlastnú perfektnú jazykovú učebnicu. A na to človek nepotrebuje vysokú školu. Potrebuje len robiť veci trochu inak.
Hovorím o učení sa do školy. Že sa dá koncentrovať aj počas nudných hodín. Že sa dá učiť na jednotky, aj keď je predmet ťažký. Že sa dá naučiť všetko, čo sa už niekto iný naučil.
Neviem, do ktorej skupiny ľudí patríš. Neviem, či sa učíš do školy rád. Neviem, či vlastne chodíš do školy.
Až tak veľmi na tom ale nezáleží. Pravdepodobne ťa zaujíma niečo o učení (preto si tu) a chceš sa dozvedieť, ako sa učiť rýchlejšie. A zaujímavejšie. Či sa to vôbec dá.
Ohromná správa pre všetkých, ktorí sa chcú učiť rýchlejšie:
Dá sa to.
Dá sa učiť rýchlejšie, môžeš ušetriť stovky hodín času, môžeš sa učiť rýchlo a efektívne.
Dá sa učiť zábavne?
Jednoznačne.
Stiahni si ukážku jednej z mojich e-kníh. Všetky moje e-knihy sú zamerané na konkrétne postupy, ako sa učiť rýchlejšie a zábavnejšie.
Alebo sa prihlás na odber noviniek a stiahni si tak zadarmo ebook Poraz školu!
Získaj týchto 11 trikov, ktoré mne pomohli
učiť sa rýchlejšie
sústrediť sa na učenie
a plynulo rozprávať v cudzích jazykoch
| Stiahni si e-knihu Poraz školu! a začni zlepšovať svoje učenie ešte dnes!
Hneď ako napravo vložíš tvoje meno Pridaj sa k vyše 5000 luďom, ktorí sa už dnes učia rýchlejšie.
|
 |